metal
- 1. v pôvodnom význame možno heavy metal používať ako synonymum pre hard rock
- 2. v užšom zmysle predstavuje tradičný heavy metal, ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu
- 3. v širšom zmysle predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; v tomto článku budeme s pojmom heavy metal pracovať v tomto, širšom zmysle
Heavy metal (skrátene tiež „metal“) je druh rockovej hudby,[1] ktorý sa ako vymedzený hudobný štýl objavil na prelome 60. a 70. rokov vo Veľkej Británii a Spojených štátoch.[2] Korene má v hardrockových kapelách, ktoré kombinovaním blues a rocku vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním elektrických gitár a bicích, a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem rock and rollu, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo teatrálnosti. Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy, a jednoduché, rytmické tempo.“
Priekopníci heavy metalu ako Led Zeppelin, Black Sabbath a Deep Purple si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici 70. rokov britská kapela Judas Priest pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny bluesových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu, napr. Iron Maiden a Motörhead, držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť punk rocku a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu fanúšikov, ktorí sú známi ako metalisti či metláci.
V polovici 80. rokov sa dostali do popredia kapely ako Mötley Crüe, ktoré spadali do popom ovplyvneného žánru nazývaného glam metal. V undergrounde sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: thrash metal priniesli do hlavného prúdu kapely typu Metallica a Megadeth, zatiaľ čo ostatné štýly ako death metal a black metal zostali aj naďalej záležitosťou umeleckého podzemia. Od polovice 90. rokov získavajú ohlas nové štýly ako nu metal (majúci prvky funku a hip hopu) a metalcore (zlievajú sa v ňom extrémny metal a hardcore punk). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru.
Pri živých vystúpeniach metaloví hudobníci obľubujú metlenie, pri ktorom sa hádže hlavou zo strany na stranu do rytmu hudby. Vizuálne je to efektívne, keď má človek dlhé vlasy. „Paroháč“, široko rozšírené gesto, spopularizoval vokalista Ronnie James Dio počas účinkovania v kapelách Black Sabbath a Dio.[21] Gene Simmons zo skupiny Kiss tvrdí, že to on bol prvý, ktorý urobil toto gesto počas koncertu.[40]
Návštevníci metalových koncertov netancujú v bežnom slova zmysle;
Deena Weinstein tvrdí, že to môže následkom, toho, že publikum býva
prevažne mužské a zväčša heterosexuálne. Rozlišuje predovšetkým dva
telesné pohyby, ktoré majú byť náhradou za tanec: metlenie a sácanie,
ktoré je jednak výrazom porozumenia, jednak rytmickým gestom.[41] Obľúbeným „tancom“ poslucháčov metalu, či už doma alebo na koncerte, je predstieranie hry na gitaru (angl. „air dance“).[42]Medzi
ďalšie obľúbené činnosti divákov patria: skákanie do obecenstva (stage
diving), surfovanie v dave (crowd surfing), tlačenie a postrkovanie v
chaotických šarvátkach (moshing), a „paroháč“.
