Lotee a Kira .. všetky veci pre baby ...

Poslal som k tebe anjela aby ťa chránil. On sa vrátil a na otázku "prečo?", mi odpovedal: "Anjel nemôže strážiť anjela." Milujem ťa!

Ty si moje slniečko a ja som kvietok, ktorý bez teba ďalej nerastie. Keď mi nesvietiš nechcem ďalej žiť. Tak ako krásne rastiem, tak moc ťa ľubim!

Keby slnko vedelo ako veľmi mi chýbaš objalo by ťa lúčom. Keby mesiac vedel ako po tebe túžim, dal by ti sen o mne a moje ĽÚBIM by ti pošepkal vietor. Cmuuuuk.

Posielam ti krásne slová, krátku báseň láska moja. Posielam ti sladký bozk, pýtaj si ak nemáš dosť. Posielam ti modré z neba, z hĺbky srdca len pre teba. Cmuk.

Slzička na líčku a v očiach žiaľ, si v mojom srdiečku a ja som sám. Keď príde ten správny čas, tak božtek na perách a ruka ruku bude hriať. ĽŤ

Smutná je obloha, smutný je les, prečo naše stretnutie nie je už dnes? Krásny bol deň, keď vtáci spievali a ešte krajší, keď sme sa my dvaja spoznali... Cmučik.

Ak chceš peniaze, neľúb mňa. Je mnoho bohatších ako ja. Ak krásu, neľúb mňa. Je mnoho krajších ako ja. Ak LÁSKU, tak ľúb mňa! Nikto ťa nemiluje tak ako JA.

Studená slza steká mi po tvári, chýba mi úsmev, čo v tebe tak krásne žiari. Až tvoje bozky pohladia mi pery, nájdem silu lásky a dám ti kus nehy.

Keby bola kvapka dažďa tvojím bozkom, zdvihla by som hlavu k nebu a prosila Boha nech prší večne! Ľúbim Ťa.

Si ako mesiac. Cez deň na teba myslím každú minútu, v noci ťa vidím ako svietiš nado mnou. Láska naša preto nikdy nezomrie.

                                              Pamätáš na tie časy
                                             keď sme sa radi mali ?

Tie už sú dávno preč
keď kamaráti sme len boli.

Teraz vstúpila medzi nás
tá krutá - pekná láska
tá čo nám hlavy splietla.

Nuž už všetko je iné
škaredé
všetko čo pekné bolo
zrazu tu nie je ...

Naše priateľstvo a aj láska
sa stratili a už sa nevrátia...

Si pekná, si krásna, si dobrá a aj milá
to všetko bolo z tvojich úst pustené.

 

Ja som ti za to darovala úsmev
či pohľad ktorí ti mohol povedať
čo pre mňa si a čo znamenáš...

 

Síce nikdy si mi nepovedal
ako ma miluješ
ako ma chceš
no ja vždy som vedela
že to chceš.

 

Vždy keď ti trebalo pomôcť
pomohla som
keď ti bolo smutno
a plakal si
bola som tu vždy keď iných nebolo.

 

Nevedel si v škole nejaký predmet ?
Kto ti pomohol ? Len ja...

Nemusela som to robiť no ty si vedel že
prečo to tak je ...

 

Tak prečo, pýtam sa ťa
prečo to tak je, prečo si už nerozumieme
a navzájom sa stále milujeme ?

 

Viem že to tak je...
tvoj pohľad to prezrádza
aj bez tvojich slov....

 

Zrazu sme sa vzdialili jeden druhému
a teraz som z toho veľmi smutná
veľmi nešťastná
pretože ja ťa mám ešte vždy rada
aj keď ty  mňa už asi nie...máš rád iných
a na mňa zabúdaš...

 

Spoločne sme mali tajomstvá
chodievali spolu zo školy
bolo nám fajn ...

 

Nedokážem však pochopiť čo
sa to s nami stalo ! Jedno však viem
chcem aby to bolo opäť také krásne ako
predtým....

Vtedy, ked som ťa videla
bol si len obyčajným spolužiakom.

Teraz však moje srdce
po tebe túži
ako po soli
ako po vode...

Viem že ma ľúbiš tiež
čo tak mi to povedať ?
Nie, asi sa hanbíš , alebo máš strach...

Moje city už poznáš
dávno tak skús sa rozhodnúť

Vždy sa na mňa usmievaš
ako jasné slniečko
vždy sa ma jemne dotkneš
vždy sa krásne na mňa pozrieš.

Ja síce viem čo to znamená
no chcem to počuť od teba
tak načo teda čakáš ?

 
                   
                                               Si láska na ktorú stále myslím
                                             si človek ktorého veľmi ľúbim.

Tak sa chyťme láska moja
za ruky a vykročme
do krajiny snov.

Budeme tam snívať
náš krásny sen
sen o nás dvoch.

Sen o našom živote
o krásnej láske
ktorú si strážime.

Mala som raz sen
ktorý prisnil sa mi v noci.

Bol o tebe a o mne
bol celý o nás.

Mali sme sa radi
ako nikto iný,
držali sme sa
a kráčali vpred.

Bol si mladý,
bola som mladá,
život pred nami...
dal si mi prsteň
bozk na pery
povedal že si ma chceš vziať.

Súhlasila som rada,
veď som ťa milovala.
Chcela som byť vždy s tebou
preto som povedala
šťastne áno.

Keď išli sme k oltáru
ruka v ruke
s úsmevom na perách
a láskou na srdci...
zrazu to zmizlo...
môj sen sa stratil
odišiel a už sa nevráti...

Bolo nám spolu fajn
tak čo sa stalo ?

Zrazu prišiel začiatok roka
a my sme si ani ahoj
nepovedali.
Prečo ?

Neviem nemám tušenie
prečo to tak dopadlo,
snáď už ma nemáš rád ?

Keď ti trebalo pomôcť
prišiel si sa za mnou
prečo už nie ?

Teraz už len smútok v srdci mám
a pýtam sa samej seba
prečo si tak ďaleko...
prečo už nemôžme byť kamaráti ?

Možno preto že si ma ľúbil
možno preto že ľúbila som ťa ja...

Keď cit vyprchal odišlo všetko spolu s ním....
aj naše pekné priateľstvo ..

V duši bdie krásny cit,
čaká však na moment istoty.

Nevie či sa má prejaviť rýchlo
alebo radšej byť ticho.

Má sa prejaviť alebo počkať ?
sám človek nevie ako ďalej
kráčať.

V duši to chceme tomu druhému
povedať, no strach z niečoho
nás tlačí nedovolí
povedať páčiš sa mi, mám ťa rád
milujem ťa.

Prečo asi to tak je ?
to z nás nik nevie a preto radšej
mlčať budeme ....

Chcem žiť a chcem biť s tebou
Chcem biť a lietať nebom
Chcem lietať a plávať vodou
Chcem plávať, a to s tebou
Chcem mier na celom svete
Chcem na celom svete lásku tvoju
Chcem lásku tvoju to už viete
Chcem, to už viete, lásku k Bohu
Chcem lásku k Bohu Boha viery
Chcem veriť že sa to raz zmení!

Nechcem žiť na tomto svete
Nechcem na tomto svete nič zmeniť
Nechcem zmeniť vôbec nič
Nechcem, veď svet je jeden veľký gýč....


Malý batôžtek,
mala kôpka starostí.
Batôžtek s očkami,
smejúci sa i plačúci.
Si najkrajší dar tejto zeme,
bol by si bezmocný,
keby si bol sám.
Ľúbim ťa, ty krehký batôžtek,
tvoje očká, líčka, pusu
i maličký noštek.
Prečo plačeš?
Bruško bolí, či hlad sa vrátil?
Prezraď, prosím, čo ti je,
uľahčíš mi hádanie
a predĺžiš vzácny čas.
Čas, čo tebe venujem,
čas, ktorý ti ešte dlhujem,
lásku, ktorú sa ti snažím dať,
úsmevy, ktoré ti chcem venovať.
Ty batôžtek,
ty dieťa našej lásky,
ty moje všetko,
si mojím žitím,
si mojou silou,
mojou chuťou šťastnou byť.
Ľúbim ťa, počuješ?
Sľubujem ti svoju lásku dať,
sľubujem ti, dieťatko,
sľubujem ti - seba dať.
                           

                                                 Nechcem už ľúbiť,
nechcem mať strach,
že zase stratím niekoho,
koho budem zo srdca milovať.

Láska nepriniesla nič dobré,
iba pár popísaných listov.
Odišla vo vhodnej dobe,
i keď srdce ostalo naplnené bolesťou.

Strata lásky dá sa zniesť,
to nie je veľká veda,
ale vzdať sa koho ľúbiš,
to sa predsa nedá!

Ako môže láska povedať,
že som do vzťahu nedala nič,
keď každou voľnou chvíľou na mňa splietala
tento hrozitánsky bič.

Za všetko môže láska,
pokazila moju súdnosť,
stratila som cit.
Nedokážem sa za seba nehanbiť.
Namiesto odpovede, rieši sa otázka:
"Prečo?"
Nikdy nepochopím to niečo,
v akom mene láska vlastne konala.
Viem len, že mi všetko drahé zobrala
a nič naspäť nedala.
Slzy, smútok, plač,
iba to mi zostalo.
K vysloveniu: "Prepáč!"
srdce šancu nemalo.

Pomaly umiera.
Srdce a láska tiež.
Aký to je krásny pocit, keď vieš,
že niekoho miluješ.
Pocit sa stratil,
láska zmizla preč,
rukávom slzy utieram,
kým sa mi vráti reč.

Láska odišla, všetko zostalo prázdne a úhľadne čisté.
Nič nebude viac krásne,
vyhliadky sú hmlisté.

Všetko zapadne prachom
až viac nebudem stáť o to,
byť len ďalšou hlúpou láskou.
Láska zomrela.
A ja s ňou.
So svojou nekonečnou bolesťou