Pribeh 2. Valentín
2 .Príbeh Valentín Snežil hustý sneh a bola strašná zima, nikomu sa nechcelo von , ani chalanom ktorý vonku trávili skoro cely svoj deň pod domčekmi a zabávali sa . Niekoľko dní pred tým som pochopila že mam aj rodinu , s ktorou sme sa videli len raz za rok na Vianoce ..a potom to už išlo samo každý deň , každý týždeň vonku .Bol to môj bratranec z druhého kolena s ktorým som sa až tak nestretávala, pretože nebolo kde ani kedy . ..on mal iné veci na práci a nie chodiť von s mladšou sesternicou, ktorá nevedela nič o živote vonku a nestretávala sa s chalanmi ktorí pijú a proste niesu slušní .. Od kedy som ho stretla a začala sa zaujímať o neho a jeho kamošov začalo aj obdobie pitia , fajčenia , flákania sa po vonku v noci ako všetci okolo aj fetovania. Ponúkali ma, ale nebrala som nič, nepotrebovala som to ,stačilo mi byť s nimi vonku . V ten deň som sa zoznámila s celou partiou a popíjali sme takej zime a nakoniec som sa zahľadela do najkrajších očí. Boli to svetlo modré oči ako mandle a pozerali uprene na mňa . Prešlo pár minút a zvonil mi budík na mobile , aby mi ohlásil že už je čas ísť domov inak by som mala riadne problémy .V tom momente ako zvonil budík som sa chcela spýtať na meno toho chlapca no nestihla som. Večer v ten deň mi niekto volal. Bol to on . Ten chalan s krásnymi očami. Vraj má moje číslo od bratranca ..trošku sme si pokecali. Nevedela som potom zaspať od vzrušenia , že mi on zavolal . Takže asi má záujem o mňa? Alebo sa chcel iba porozprávať? Neviem. Na ďalší piatok som sa už nevedela dočkať , kedy ho znovu uvidím a budem s ním vonku . Piatok. Oblečená , namaľovaná som sa rozhodla , že idem von. Zavolala som bratrancovi , aby prišiel pre mňa a zobral ma do ich partie . Po ceste som sa dozvedela , že chlapec s krásnymi očami sa volá Maťo a má dievča už niekoľko mesiacov . Keď sme už boli na mieste , Maťo mi sľúbil , že sa pred Valentínom rozíde s babou a mi dvaja sa stretneme .Bola som veľmi šťastná a celý deň som mala konečne dobrú náladu . Keď sme sa mali na Valentína už stretnúť tak som prišla na určené miesto, čakala som kedy už príde, tak som sa na tento den chystala, v noci som ani nespala z toho že budem môcť byt s ním .A keď som ho videla v domčeku , bola som hrozne šťastná ,lenže on tam nebol sám , bola tam pri ňom ta jeho „bývala“ a on sa s ňou bozkával !!!Nemohla som uveriť vlastným očiam čo som vtedy videla.. Veď predsa čakal na mňa ..ako je to možné že sa oblizuje s ňou?? Veď dobre vedel , že ho budem čakať ako sme sa dohodli .No a teraz si môže každý domyslieť, ako som sa cítila, chcela som ju zabiť jeho tiež , mala som chuť im dobre nakričať ..rozrevala som sa, a keď ma zbadali, ona sa smiala a on kričal za mnou, aby sme sa porozprávali. Nič! Natoľko som bola hrdá a neporozprávala som sa s nimi. Nechápala som to ,ako mi to mohol ON urobiť. Kamoška a bratranec čo boli so mnou vtedy vonku s alen čudovali a nestíhali ma utešovať ..aj tak to bolo na nič platné ... plakala som a plakala. Rozhodla som s a, že tam nezostanem už ani minútu a išla som domov . Vôbec ma netrápilo ako vyzerám , celá rozmazaná, cela strapatá, nahnevaná, plačúca som išla po schodoch a myslela som na samovraždu .Niekomu sa to bude zdať smiešne, ale bola to pravda... za jedného chalana som sa chcela zabiť.Zdalo sa mi to byť najlepší spôsob a vec čo môžem urobiť.. hodiť sa pod auto? Alebo pod vlak? Nevedela som čo urobiť , ale bola som v koncoch . Doma som rozbila zrkadlo a začala som si pomaly ryť do ľavej ruky a moja krv len stekala dole na podlahu a slzy po tvári . Celý týždeň potom som nejedla , nechcela som chodiť von a ani sa sním stretnúť ..prešiel rok a medzitým sa oni veľakrát rozišli ale vždy sa dali dokopy, neskôr sa on sa stal mojim naj kamošom a ani neviem ako ,aj keď vždy potajomky som dúfala že nebude kamoš ale niečo viac, vždy som ho vypočula, keď sa hádali keď mal on problémy a tak. Udobrila som sa s tou babou , sme dobré kamošky naozaj sa máme radi.Bola už aj u mňa doma. Pokecali sme a smiali sme sa na tom aké to bolo na Valentína. Pomohla som jej s jej problémom a ona mi bola neskutočne vďačná. Teraz mi napišala, že Maťko je v nemocnici , predrogoval sa a chcel sa zabiť, lebo jej mama a otec nesúhlasia so vzťahom s ňou a za iné jeho problémy s alkoholom a drogami. Taký plač som nespustila, ani keď mi zomrela prastarká, alebo môj kocúrik , veľmi mi záleží na tom chlapcovi a keby sa mu niečo stalo, tak by to bola najhoršia vec aká sa mohla stať .Teraz je už doma, má sa dobre a dúfame obidve že si nič už nespraví. Berie lieky , pretože má doživotne poškodenú chrbticu a zablokované niektoré stavce od toho predávkovania .Sľúbil mi, že už si nič neurobí, že nikdy už nebude drogovať a ani nič brať. Verím mu a dúfam, že navždy ostaneme taký priatelia ako sme teraz . Ponaučenie: Priateľstvo medzi chalanom a babou je iné, ale o to vzácnejšie. Našla som niekoho, pre koho sa oplatí žiť, niekoho komu úplne dôverujem a on vie naozaj o mne všetko. Je to moje zrkadielko, všetko čo mám.
PS :JURKO NEMYSLIM ZE NIEKEDY UVIDIS TENTO PRIBEH , ALE PROSIM , JA S AUZ NECHCEM HNEVAT ,NECHCEM PRIST O TAKEHO PRIATELA AKO SI TY.NEVIEM PRECO TO TAKTO SKONCILO ,ZE SA NIAK NEBAVIME ALE JA SOM NECHCELA TOTO..IBA ABY SI BOL STASTNY S DIDOU,ALE MNA NEMUSIS IGNOROVAT ...POKAZILA SOM TO TYM ZE SOM CELA ABY SMES ANEBAVILI ,ABY SOM ZISTILA ZE CI SOM NA VINE ROZPADU TVOJHO VSTAHU JA.. VIDIM ZE NIESOM ...ALE AJ TAK SA TO UZ NEZMENI...PROSIM JURKO , NECHCEM OTEBA PRSIT .