Lotee a Kira .. všetky veci pre baby ...

6.Príbeh. Druhá šanca

Všetko sa stáva na internete. Ako naschvál aj tento príbeh sa začal tu. Práve na nete. Neviem presne kedy to bolo, pretože to píšem odstupom času, lebo to tak hrozne bolí ..všetky tie spomienky na to. Na vsťah v ktorom som videla krásnu budúcnosť a pritom mi vraveli že to nebude s ním dobré. Nedala som si povedať, predsa ja dobre viem, ako to cítim ..lenže ak ste zaľúbení vidíte všetko ružovými okuliarami, ktoré málo kto z nás si vie dať dole.

V jeden deň, predtým ako som išla na pizzu, som si zapla počítač, že nájdem niekoho kto pôjde so mnou. Napísala som na plochu O 5 min. off ... hneď nato mi napísal neznámi chalan Prečo tak skoro? Všimla som si že ten chalan nieje až taký zlý. Po tomto sme si začali písať skoro každý deň, trávili sme voľné chvíľky za internetom, len aby sme o sebe mohli niečo vedieť a byť hlavne spolu. Prerástlo to dotoho, že chcel počuť môj hlas, tak sme začali od vtedy telefonovať cez skype. Ja som stále volala a on písal. Raz mi napísal, že sa asi zaľúbil, či sa nestretneme. Býval iba niekoľko km od Levíc. Tak prečo nie? Do školy chodil sem, tak som uvažovala ,že ak by mi to sním vyšlo nemusím sa báť, že sa neuvidíme. Prišiel deň D a mali sme sa stretnúť. Tréma ktorá sa ma zmocnila sa nedá ani opísať. Čo keď sa mu nebudem páčit? Spýtala som sa seba asi tisíc krát. Nakoniec to dobre dopadlo, myslím si. Stretli sme sa ako sme sa dohodli, bol vysoký a strašne pekný. Uhaa neverila som že sa mu budem páčiť tak som račej rozvíjala konverzáciu o škole a tak. Po niekoľkých minútach pobehovania po meste sme si sadli do parku pri hrade, kde nebol okrem nás nikto. Nevedela som čo môžem od cudzieho chalana čakať ,ale predsa sme prepísali skoro mesiac tak aspoň trošku som ho poznala. Spýtal sa ma niečo v takom zmysle, či sa mi páči, a či môže dostať pusu. Bola som prekvapená. Povedala som že sa zahrám na nedobytnú a nedovolím mu aby ma pobozkal. Na jeho otázku som odpovedala Ešte si to rozmyslím ,ale ohľadom teba som nadmieru spokojná... Zasmial sa. Trochu to odbúralo moju neistotu a nervozitu. Nakoniec sa naše rande zvrtlo iným smerom, už žiadne slová len naše pery... nedokázali sme sa ovládať a prestať. Proste dlho sme si túto chvíľu predstavovali a teraz tu bola. Stál predomnou a ja som ho mohla bozkávať... Rande skončilo rozlúčkovým bozkom a hneď aj smskou. Kedy sa najbližšie stretneme? Prešiel týždeň, a prišla otázka na ktorú sme obaja vedeli odpoveď ale báli sme sa čo si myslí ten druhý. Chodíme spolu? Každý deň sa vídame, naše stretká sú plné vášnivých bozkov a sme len kamaráti? Sme spolu. Teraz oficiálne už mesiac.Spravili sme si vlastného Valentína. Deň pred ním som mu písala v noci smsku Ľúbim ťa. Odpísal mi nato Dobrú noc. Pekné sny. Nechápala som. Prečo mi toto napísal? Tak som mu hneď odpísala A ty ma neľúbiš? Čakala som krásne vyznanie lásky, alebo niečo čím by mi povedal že pravdaže áno. V tom ma z predstáv vytiahol zvuk sms. Keď ja nefiem. Čo? To ako môže povedať po mesiaci? Nechápala som , ako mi toto mohol urobiť? Na druhý deň som naneho čakala v parku, oči plné sĺz a čakanie na rozchod a to na nášho Valentína. Prišil, doniesol mi bielu ružu (tie milujem a on to vedel ) dostal ma tým . Potom z tašky vybral plyšového medvedíka a podal mi ho s úsmevom na tvári. Mrzí ma ten včerajšok ,ale myslel som to vážne. Neviem čo k tebe cítim ,dlho som nikoho neľúbil. Pozrela som naňho, a zrazu ma napadlo že ja som jeho Valentínku zjedla a zahodila plyšáčika pre neho. Celý ten deň sa mi nepáčil ,vôbec sme sa nerozprávali, žiadna pusa nič. Až pri odchode sa mi hodil okolo krku a pobozkal ma. Nevedela som čo si mám myslieť. Prešlo mnoho krásnych chvíľ s ním a potom znova. Nedokážem ľúbiť malá Miška. Prepáč. Vtedy som myslela že je to žart, ani ma nenapadlo že mi to môže niekto urobiť, predsa celý mesiac sa tak tváril ako by to všetko klapalo a teraz toto? Rozplakala som sa . Keď som neodpisovala na smsky celý večer napísal mi že h oto mrzí že je kkt ale že to tak cíti a nechce ma klamať... a podobné hlúposti. Aj tak som ho milovala. Napísala som mu básničku v noci .Vedela ako láska bolí, dúfala že sa už nezaľúbi. Rany na rukách sa pomaly hojili, ale tie na duši sa len množili. V tom sa zjavil on. A vedela že už je zase v tom. Stalo sa jej to čo nechcela, zaľúbila sa doňho celá. Vedela že to neskončí dobre, nikto s ňou nevydržal. Ale predsa za pokus to stálo, veď jej srdcu sa rozkázať nedalo. Bolo to nádherné krásne, chodili po svete tak šťastne. Raz sa ale niekde stala chyba a zostali jej spomienky iba. Milovala ho no on nedokázal ľúbiť.Chcela mu dať čas , no on iba po priateľstve túžil. Vedela že priateľkou sa nedokáže stať, no predsa ho chcela pri sebe mať. Aspoň bozk na rozlúčku si želala, no nechcela si robiť nádeje ako malá. Preplakala celú noc i celý deň .. slzami by uhasila i oheň. Zostalo po nej iba bezduché telo, srdce od lásky jej už skamenelo. Už nikdy sa neusmeje, nepôjde von a za to všetko môže len on. Nechápe ako jej mohol ublížiť , nechápe ako ju ranil, po tom všetkom čo spolu prežili a čo pre ňu spravil. Chcela by ťa naučiť ľúbiť, no to a nedá sľúbiť, že sa jej to podarí. Ak chceš druhú šancu by ti dala aj 1000 krát, stačí keď raz úprimne budeš vedieť povedať Ľúbim ťa Miška.... bude to to najkrajšie čo pre ňu niekto spravil. Nepotrebuje peniaze, drahé motorky, ruže ani všetko čo má, chce len teba pretože jej život, bez teba zmysel nemá. Keď plačeš , plače aj ona, keď sa smeješ je šťastná aj ona, keď si ublížiš, bolí ju to tiež. Tak pochop, ľúbiť ju smieš, amožno raz aj dokážeš. Miluje ťa Lacko, no zostal jej potebe iba plyšový macko...

Prešli tri dni trápenia, odmietanie jeho telefonátov, neprečítané smsky a strach ztoho čo teraz bude bez neho. Po troch dňoch sme sa mali stretnúť a vyriešiť to. Skončilo to tak že mi povedal dve vety. Nedokážem sedieť pri tebe a tváriť sa ako kamarát. Chceš to ešte raz skúsiť? Bola som po uši do neho zaľúbená, tak som povedala že prímam. Tri mesiace ubehli ako voda a blýžili sa moje narodky. Dostala som od neho strieborný prsteň a na ňom vygravírované Malej Miške od Pribináčika . strašne som sa tešila a dostala som omnoho viac darčekov od neho. Nechcem sa už veľmi rozpisovať , pretože nedokážem zase myslieť na to. O niekoľko dní po tom prišli prázdniny a s tým aj to že sme sa nevideli strašne veľa. A tak to skončilo .4mesiace môj najdlhší vsťah ukončil Laco rp-čkou na Pokeci. Miška už ťa neľúbim. Neboli sme aj tak dlho spolu.Tak to ukončime a zostaňme priatelia. Moja odpoveď ok ale priatelia nikdy.

Strašne som plakala, v sprche som si chcela podrezať žili ale nakoniec som pochopila že za chalana sa to neoplatí ,pretože si ma nezaslúži ten kto mi toto urobil.

 Počas tohto vsťahu boli rôzne hádky a malé nezhody ale toto som už nemohla nechať tak. Ten deň myslím aj týždeň možno viac som stále plakala, mama nechápala až kým jej teta nepovedala čo sa stalo. Strašne mi chýbal ,ale už tu nebola druhá šanca. Už som ju ani nechcela dať aj keď som ho neskutočne milovala a doteraz nedokážem zabudnúť. A pre info. Prsteň od neho je v jazierku zahodený na dne, ale macka a uschnutú ružu som si nechala. Raz ukážem deťom J .

Po asi 4 mesiacoch od rozchodu ,keď som už mala nového priateľa ,ktorý si ma váži a nikdy by mi toto neurobil, som napísala Lacovi , ako sa má a aby sme si pokecali. Vie že mám priateľa, on inú babu a myslím že je to teraz dobre ako to je. Priateľmi možno niekedy budeme...ale už nikdy  nič viac. Niekedy na neho myslím, ale viem že treba zabudnúť a už nikdy nerobiť hlúposti pre chalana.